Nepozdávalo sa mu, že má voliť niekoho, koho nepozná. Dnes však názor zmenil. Dnes som pánovi Krnáčovi povedal, že keby som mal byť ja problém, pre ktorý ho nezvolia, tak si hryznem do jazyka, voľby sa zúčastním a budem voliť pána Krnáča. Ako by to bolo, keby niečim nezaujali kolegovia. Či však Krnáč bude nakoniec aj zvolený isté stále nie je. R. Fico sa má zajtra stretnúť s R. Sulíkom a hovoriť o poste budúceho šéfa NKÚ. Voľba je tajná, naďalej platí slovo premiéra, že post patrí opozícii. Treba však povedať, že 1. kolo volieb ukázalo, že K. Krnáč nie je spoločným kandidátom opozície. Premiér tvrdí, že Smer dodá len poterbný počet hlasov a nech sa ujednotí a zahlasuje unisono celá opozícia za K. Krnáča. Pýtam sa, ak je voľba tajná, odkiaľ premiér Fico vie, ktorý hlas pochádza Národná rada pod novým vedením mení aj svojich právnikov. Podľa predsedu parlamentu P. Pašku bude nová advokátska kancelária zastupovať NR SR za nulovú odmenu. Pripomeňme, že parlament čelí sérii žalôb za stovky miliónov eur, najmä za to, že poslanci zákonom zakázali zdravotným poisťovniam vytvárať zisk. Iba 3 žaloby za zákaz zisku zdravotných poisťovní môžu stáť parlament viac ako 688 mil. eur. Novovybratá advokátska kancelária bude NR SR napriek tomu zastupovať bez poplatku. Zaplatené už to má z rezortu financií. Zastupuje SR v identickom podaní, identickej žalobe, na medzinárodných arbitrážach a je kontrahovaná dlhodobo niekoľko rokov dozadu ministerstvom financií. Ak predseda našiel iné riešenie, ktorého výsledok môže byť väčšia pravdepodobnosť úspechu v sporoch so strany NR SR, tak to vítam. Predseda NR SR pripomína, že za vedenia R. Sulíka to mohlo stáť výrazne viac. Vtedy začali lietať absurdné sumy, ak si pamätám, bolo to 30 mil. eur. R. Sulík to odmieta s tým, že uvažovali o stotine tejto sumy, teda o 300 000 eur. Dodáva, že to bol práve Smer, ktorý svojimi rozhodnutiami vystavil parlament žalobám. Je to zásluha pána Fica, ktorý neodborným spôsobom a mimoriadne diletantsky išiel zakázať zisk zdravotným poisťovniam. Pre budúcnosť by mala hrozbe žalôb na NR SR zabrániť zmena, pravdepodobne ústavným zákonom. Pre všetkých zákonodarcov je nemysliteľné, aby kedykoľvek boli potenciálne možným terčom, či už kolektívne, alebo individuálne, rôznych žalôb a podaní. Potom by existoval dôvod na vymáhanie škody od tých poslancov, ktorí takéto rozhodnutie prijali. Je to na hlavu postavené. Predseda NR SR očaskáva riešenie problému od ministerstva spravodlivosti. Verdikt nemeckého ústavného súdu, ktorý umožní spustenie záchranného fondu eurozóny a fiškálneho paktu, je víťazstvom kancelárky Merkelovej V nemeckých médiách zaznievajú obavy zo zneužitia európskeho stabilizačného mechanizmu. Podľa denníka Bild vďaka záchrannému fondu a odkupovaniu dlhopisov najviac zadlžených štátov sa tieto krajiny, vďaka finančným injekciám hlavne z Nemecka, vyhnú reformám. V skutočnosti je to opäť na vláde, či prijme rozpočtové škrty a štrukturálne refromy potrebné na opätovné dosiahnutie dôveryhodnosti Denník Die Welt konštatuje, že ústavný súd síce odobril politiku kancelárky Merkelovej, ale jej dominancia na európskej scéne sa končí. Teraz do hry vstupuje ECB s plánom nákupu štátnych dlhopisov, ale jeho podmienky už nebude určovať Berlín. Politici teraz musia využiť čas, aby ponúkli politickú a ekonomickú víziu pre Európu a vysvetlili Európanom čo chcú robiť. Pretože bez ľudí nebude viac Európy a silnejšie euro. Ekonómovia oceňujú pozitívny verdikt z Nemecka o spustení záchranného fondu eurozóny, pretože upokojí finančné trhy. Už sa to začína potvrdzovať. Euro oproti americkému doláru posilnilo najviac za ostatné 4 mesiace a udržalo si aj pozíciu voči japonskému jenu. Zároveň dochádza k rastu akcií na západoeurópskych burzách. Podľa MMF ohrozujú globálnu ekonomiku dlhová kríza v eurozóne možnosť skončenia daňových úľav a následne výdavkové škrty v USA a napokon prípadné prudké hospodárske spomalenie v Číne. Spomedzi 3 hlavných rizikových faktorov práve dlhová kríza v eurozóne predstavuje obrovské riziko pre zvyšok sveta. Ukrajinská expremiérka J. Tymošenková sa vo väzení stretne s novinármi. O rozhovor ju požiadali tamojšie aj zahraničné médiá. Je to jej posledná možnosť, ako verejne prehovoriť pred ukrajinskými parlamentnými voľbami, ktoré budú 28.10.